Dojedám svoju silvestrovskú kapustnicu, až druhú, ktorú som za celý svoj mladý život uvarila a je to parádna bodka za rokom, počas ktorého som na horských chatách slovenských hôr zjedla rekordné množstvo tohto ultimátneho turistického pokrmu. Bilancia bola takmer čo túra, to kapustnica, niekedy som sa do desiatových rožkov ani nepustila a radšej si dala polievku...
Dobrodružstvá roku 2016
Z môjho súkromného cestovateľského pohľadu bol tento rok naozaj krásny, začali sme ho v Budapešti s priateľmi, kde sme strávili tri dni. Až do apríla sme nechodili okrem Slánskych vrchov nikam, lebo aj domov treba dobre poznať.
 |
| Országház, Budapešť |
 |
| Veľký Kyseľ, Slovenský raj |
K mojim najväčším turistickým zážitkom vôbec patria hrebeňovky Malej Fatry a Nízkych Tatier.
Zasnežené hrebene Malej Fatry sme zdolali s vypätím síl v prvý májový víkend. Spali sme na Chate pod Chlebom, kde je kuchyňa taká božská, že sme tam na kapustnicu a halušky vzali aj nášho novozélanského kamaráta Sama.
 |
| Veľký Rozsutec, Malá Fatra |
V polovici júna sa otvorili turistické chodníky v Tatrách. Jasné, že sme neodolali. Tretieho júla som po práci v Bratislave nasadla na vlak a
vybehla na Kriváň. Alebo lepšie povedané, dosiahla ho s veľkou námahou a sebazaprením v skorej hodine rannej. Cestou dolu sme boli za frejerov.
Oprotiidúci Poliaci sa nás o 8.30 ráno pýtali: "Paňstvo juž z Krivaňa?" My že hej, ale potichu sme závideli všetkým, čo išli hore za nádhernými výhľadmi, ktoré sľubovalo jasné slnečné ráno. V noci sme totiž kontinuálne stúpali do obláčiku pary, ktorý zakrýval vrchol, až kým nevyšlo slnko. Inak, hore boli asi štyri stupne, fúkalo a nevideli sme ani východ slnka, čo je lákadlo týchto nočných výstupov.
 |
| Vysoké Tatry, pohľad z Útulne Andrejcová |
Na konci augusta sme zahájili túru roka - štvordňovú hrebeňovku Nízkych Tatier. Pochod to bol epický, bolestivý, seba-poznávajúci a otlaky-vyvolávajúci. Takmer duchovná cesta, preinštalovanie mozgu. Zo štyroch dní bolo zrazu päť a venovala som im až dva blogy,
Hrebeňom Nízkych Tatier a
Hrebeňom Nízkych Tatier 2
 |
| Hrebeň Nízkych Tatier |
No a napokon, nedá mi nespomenúť našu letnú dovolenku odohrávajúcu sa v októbri, ktorú sme strávili v
Macedónsku a neľutovali sme. Macedónsko je krajina vysoko vhodná pre milovníkov pešej turistiky, cyklistiky, či horolezectva. Stále patrí medzi tie menej známe dovolenkové destinácie, čo sa určite v blízkej budúcnosti zmení. Nielenže začína byť dostupnejšie, ale zlepšuje aj svoju propagáciu v zahraničí. Ochridské jazero je napríklad top dovolenková destinácia podľa Lonely planet na rok 2017.
 |
| Výstup na Koráb, najvyššiu horu Macedónska |
Dobrodružstvo nepočká ani v roku 2017
Na Nový rok sa veľmi teším, v januári sa chystáme do Izraela, v marci do Prahy, do hôr vždy keď sa bude dať. Samozrejme, stále v duchu motta - dobrodružstvo nepočká!
Labels: Cestujem pešo, Hiking, Road Trip, Tramping
