Ochrid, Vatikán Balkánu

Krásne jazero a rovnomenné mesto s prímorským duchom, ktorému chýba len pravá vôňa morského pobrežia. Malebné pravoslávne kostolíky, ktorých je v meste Ochrid až 365, jedlo kvalitné ako všade naokolo a pôvabné výhľady na jazero pod horami národného parku Galičica. Nie nadarmo je Ochrid vychytávkou cestovateľských destinácií Lonely Planet na rok 2017.

Kostol sv. Jovana (Jána)

Po celodennej a vyčerpávajúcej túre prichádzame do Ochridu unavení, zničení a chorí. K zápalu dutín sa cestou pridala grcačka, obžierky musíme z donútenia na čas obmedziť. Recepčný vo Ville Bissera nás víta, zoznamuje sa s nami a pozýva na pohárik. Prosíme si čierny čaj a ideme sa zotaviť do našej izby s vírivkou a výhľadom na jazero za neuveriteľne smiešny peniaz.

Ráno je hmlisto, ale sem tam vykukne cez opar slnko. Prichádzame na pobrežie a hneď nás osloví miestny člnkár s úmyslom povoziť nás po jazere. Chvíľu váhame, no cena je mimoriadne prijateľná, tak sa aspoň z úst miestneho turistovoziča dozvedáme čo to o okolí. Ochridské jazero je údajne najstaršie v Európe, v najhlbšom bode má až 300 metrov, po obvode dosahuje 105 kilometrov a pláva v ňom 16 druhov rýb.

Vylodíme sa pod kláštorom Sv. Jovana, jednej z miestnych atrakcií, míňame kaplnku v skale a rybárske selo - malú osadu v ktorej žije rodina rybárov. Prístup do nej je iba z vody. Počas dňa sa pešo motáme po uličkách a večer si ešte doprajeme vyhliadkovú jazdu po kľukatej ceste do parku Galičica.

kormorány na jazere

čajky

ďalšiu túru sme si museli odpustiť, vynahradili sme si ju jazdou po takejto scénickej ceste

v Ochride sme okrem kostolíkov objavovali aj nádherný vozový park

Múzeum na vode a Kláštor sv. Nauma

Po prechádzke mestom sa ideme pozrieť do múzea na vode, skanzenu a pravekého hradiska. Múzeum sa nachádza v Zálive kostí, ten názov sa mi veľmi páči. Po prehliadke pokračujeme ďalej smerom k Albánskym hraniciam. Asi kilometer od nich sa nachádza kláštor sv. Nauma, ďalší turistami navštevovaný objekt cirkevnej histórie. Pomaly sa začína stmievať, ale aj tak sa necháme nahovoriť na plavbu po rieke Naum, ktorej cieľom má byť exkurzia až k prameňom. Opäť po dlhšej chvíľke skepticizmu využívame služby miestneho prievozníka, tentokrát nás na loďke iba veslami preváža fotograf a spisovateľ Niko. Počas polhodinovej plavby pozorujeme pramene vyvierajúce na dne rieky s priezračne čistou vodou, ideme sa pozrieť na kostol uprostred ktorého je namiesto oltára zo zeme vyvierajúci prameň, vypočujeme si pieseň Jóžina z bažín v češtine a macedónskej ľudovej piesne o vychádzajúcom slnku. Niko rád turistom spieva.