Z Ochridu cez národný park Galičica prichádzame k jazeru Prespa. Je hmlistý, chladný deň končiaceho októbra. Na druhom brehu sa týčia hory národného parku Pellister, v ktorom sme chceli pôvodne vystúpiť na horu Baba. Pri jazere Prespa sa však zastavujeme iba na jednu kávu a pokračujeme do neďalekého mesta Bitola. Okolitá krajina sa mení. Nad mestom míňame obrovskú čiernu skládku, odpadky sú porozhadzované okolo výpadovky, žiadnu osadu ani dedinu však v tesnej blízkosti nevidieť.
Bitola
Aj v meste je hmla a mrholí. Ešte pred príchodom do hotela sa ideme pozrieť na najväčšiu atrakciu mesta - pozostatky antického sídla Heraclea Lyncestis. Založil ho otec Alexandra Macedónskeho, Filip II. Dnes toto autdórové múzeum navštevujú turisti, aby si pozreli podlahové mozaiky z antických čias. Počas našej neskoro-októbrovej návštevy ich už zakrýval piesok, ochrana pred nepriaznivým počasím v priebehu chladnejších mesiacov.
Prichádzame na hotel, kde sa nám dostáva vrelého privítania a maximálne pohostinného zaobchádzania od všetkých troch recepčných, ktoré počas 24 hodinového pobytu v Bitole stretávame. Tá prvá nám podrobne, pri šálke kávy na účet podniku, vysvetľuje, kam by sa mohli vybrať pozrieť, čo a kde ochutnať a vypiť.
Centrum mesta sa sústreďuje v okolí nákupnej ulice Širok Sokak, ktorá sa nezaobíde bez antickej sochy jazdca na koni. Bitola má neďaleko centra malý orientálny bazár, ktorý nám miestni obyvatelia odporúčajú navštíviť.
Z Bitoly odchádzame v piatok ráno na Sever cez mesto Prilep. Chvíľu nám trvá, kým prídeme nato, čo sú zelené a hnedé listy visiace na hliníkových konštrukciách zač. Tabak rastie na poliach priamo v meste a suší sa v provizórnych sušiarňach kdekoľvek na chodníku popri cestách a uličkách.
V Prilepe sa chcem ísť pozrieť na pozostatky stredovekého hradu, s názvom
Markovo Kuli. Lezieme do kopca v silnom vetre, no výhľady na asymetrické skalnaté hory okolia Prilepu sú úchvatné. V lete musí stáť zato návšteva tyrkysového jazierka, ktoré vzniklo po ťažbe snehobieleho mramoru.
Sadáme späť do auta v nádeji, že prejdeme na severe ležiace hory. Asi po pol hodine sa musíme otočiť. Asfalt zmizol, terén je čím ďalej tým horší, navigácia zmätená, preto radšej neriskujeme, že zmeškáme lietadlo. Míňame kameňolom v ktorom sa ťaží biely mramor. V mojom sprievodcovi píšu, že bol z neho postavený Biely dom vo Washingtone. Podobná fáma sa šíri o mramore z Chorvátska, tak ktovie, kde je pravda.
 |
| Sušenie tabaku v Prilepe |
 |
| Tabakové polia v Prilepe |
 |
| Výhľad na okolie z hradu Markovo Kuli |
 |
| Miestna domorodkyňa |
Z Prilepu už fičíme priamo do Skopje. Musíme sa zbaviť požičaného auta a potom nám už zostáva úloha pokojne doletieť do Bratislavy.
Návšteva Macedónska opäť potvrdila, že cestovanie po Balkáne je dobrodružné, zábavné a plné prekvapení. To je vlastne každé cestovanie, ale to na Balkáne má osobité čaro.
Labels: Bitola, Európa, Macedónsko, Prilep, Road Trip
