Týždňový pobyt v Macedónsku začíname večerným piatkovým letom z Bratislavy do Skopje. Do centra vzdialeného od letiska asi 20 km si berieme taxík. Na diaľničnom moste ktorý cestou podchádzame veje veľký banner Welcome to Skopje. Taxikár veľmi zhovorčivý nie je, asi mal dlhý deň. Keď sa ho pýtame na tipy, kam za nočným životom, volá najprv kamarátovi a potom skonštatuje že skupina najvychytenejších podnikov je asi 10 metrov od nášho hotela. Ubytuvávame sa a nechávame nimi prirodzene vcucnúť.
Hotel Senigallia
 |
| Hotel |
Netradičný "botel" postavený v rieke Vardar sa tvári, že je drevená plachetnica a celkom zaujímavá atrakcia mesta. O jeho úspechu svedčí kópia lode, ktorá sa stavia neďaleko.
Hoci sa nachádza v tesnej blízkosti viacerých reštaurácii, barov a klubov, rieka hluk nočného života prehluší. Božské hotelové raňajky sľubujú, že v Macedónsku zažijeme gastronomické radosti a bude ich veľa.
Brutálna architektúra
Skopje je jedinečné mesto. Mieša sa v ňom chaos s nevkusom, architektonickými pozostatkami socializmu a prehnanou snahou nadviazať na antické dedičstvo.
Po zemetrasení v roku 1963 prišlo Skopje o 80% budov a potrebovalo novú tvár. Dal mu ju japonský architekt Kenzo Tange, ktorého futuristický plán síce nebol dokončený, avšak v podobnom betónovo ohyzdnom duchu ho dovŕšili domáci architekti.
Dielo skazy pokračuje aj dnes. V roku 2010 bol predstavený plán "Skopje 2014". Verejné budovy v centre mesta mali byť prestavané na noblesné antické stavby inšpirované obdobím Alexandra Macedónskeho. Pred antickou budovou je most cez rieku Vardar, na každom pilieri sochy, ktorých umiestenie nápadne pripomína Karlov most. Okrem klasickej hudby, ktorá u chodcov tmoliacich okolo týchto vynovených pamiatok vzbudzuje dojem veľkoleposti, znie v ich tesnej blízkosti vysokofrekvečný alarm. Je to veľmi nepríjemný vysoký zvuk, ktorý počujú mladí ľudia do určitého veku a používa sa na miestach, kde sa zvyknú stretávať vagabundi. Ich zmysel v spojení s klasickou hudbou mi uniká.
Skopje 2014 nie je hotové ani v roku 2016, mesto sčasti vyzerá ako stavenisko. Najslávnejší rodáci, medzi ktorými nájdeme Alexandra Macedónskeho aj Matku Terazu číhajú v podobe sôch na každom kroku. Aj tam, kde by sme ich nečakali, sochy sú v Skopje všade kam sa vošli.
 |
| Archeologické múzeum |
 |
| Cyril a Metod |
 |
| Pouličný antikvariát |
 |
| Mosty ponad Vardar |
Stará Čaršíja
Skopje má najväčší orientálny bazár v Európe. Kaviarne a krámiky v ktorých dostať turecký čaj a kávu, burekárne, zelovocový trh a stánky s oblečením. V obchodíku s príslušenstvom na telefóny si kupujem nový obal. Stojí 500 denárov, čo je asi osem eur. Predavačku, ktorá mi obal aj s cenou prezentuje opraví šéf, že stojí 800. Dievčinka na mňa pozrie: "tak teda tých 500, keďže som sa pomýlila."
Miestni sú veľmi príjemní a komunikácia nám nerobí žiaden problém, či už po slovensky, alebo po anglicky.
V malej miestnosi na trhu s troma stolmi a stoličkami ochutnávame poldeci tureckého čaju. Najlacnejšieho a najsilnejšieho, aký sme doteraz pili. Večer sa na bazár vraciame a navštevujeme príjemný vínny bar, kde nám čašníčka odporúča vranec z vinárstva Tikveš a k nemu tri druhy omáčok, ajvar z pečenej papriky, pikantnú, podobnú leču a omáčku so zemiakmi.
Nočné Skopje
 |
| Archeologické múzeum |
 |
| Fontána Alexandra Macedónskeho |
 |
| Fontána Alexandra Macedónskeho, pohľad z Kamenného mosta |
Labels: Európa, Macedónsko, Na Balkáne, Road Trip
