Hrebeňom Nízkych Tatier

Najpopulárnejšia slovenská hrebeňovka nám padla za obeť posledné augustové dni. Takmer sto kilometrový úsek Cesty hrdinov SNP bol veľká výzva, ktorá nás, troch pútnikov z východu naučila všetky menšie aj väčšie "boliestky" jednoducho rozchodiť.

Takto vyzerajú Vysoké Tatry z Kráľovej hole

#deň 1: plní energie 

(Telgárt - Kráľova hoľa - Útulňa Andrejcová)

Dávam batoh na chrbát a uvažujem, čo všetko som si ani nemusela vziať. Neskoro. Pomaly kráčame malebnou dedinkou Telgárt a ešte sa ulakomíme na praženicu v penzióne U Hanky. O pol deviatej už začíname šliapať na Kráľovu hoľu. Stretávame turistu raňajkujúceho na rúbanisku. Asi o pol hodinu nás dobieha a tak sa zoznamujeme s Pištom. Potom, ako sme postupne všetci hneď na začiatku zišli z cesty, sa pripája k nám, aby znovu nezablúdil.  Nemáme nič proti, "the more the merrier" vravievali naši novozélandskí kamárati, čo v podstate znamená naše "čím viac ľudí, tým viac radosti."

Výstup na Kráľovu hoľu je malebný. Chodník lemuje najprv hustý les,  neskôr kráčame cez rúbaniská plné malín, zakvitnuté lúky až prichádzame pod trávnatý vrchol, na ktorom nestojí strom zelený ale červeno - biely vysielač.

Presne na poludnie obedujeme na jednom z najslovenskejších kopcov. Tatry máme ako na dlani, resp. po pravom lakti. Z juhu praží slnko, no pofukuje. Okrem ďalších turistov, stretávame Tomáša a Beu. Tí to tiahnu už zo Slovenského raja. Mália sa im len štyri dni na tracku, preto si získavajú náš rešpekt.

Paly začína pri zostupoch z kopca trpieť bolesťami kolena a z Pištu sa vykľúva zásobník ortopedických pomôcok. Vylepšení prichádzame na útulňu Andrejcová. Unudený chatár nám núka pivo a polievku. Predchádzajúcu noc na chate veľa ľudí nebolo, mohol sa pripraviť na nával, no takýto servis sme veru nečakali. Podľa informácií s ktorými sme sa stretli, nemalo byť na chate žiadne jedlo. Náš batoh obsahuje zásoby dehydrovanėho chilli con carne a praženice, na ktorú sa vôbec neteším. Spať ideme na povalu, dolu nechávame miesto pre starších.

S blížiacim sa večerom sa chata zaľudňuje, až kým nie je úplne plná. Kto má stan ostáva vonku. Prichádzajú obyvatelia obce Pohorelá, komunikujúci zvláštnou rečou, aby navarili guľáš, ktorý sa bude podávať po slávnostnej omši. Na chate je celú noc rušno. Dolámaní vstávame a nedojeme ani našu dehydrovanú praženicu bez chuti. Opäť sa totiž rozdávajú lákavejšie párky a skutočná praženica. Nový deň pochodu, treba začať dobrým jedlom.

Vyrážame
Hoľa

A pomaly už aj výhľady začínajú...

  
Vďaka "asfaltke" stretávame na vrchole aj zopár cyklistov (pravých a nepravých, na elektrických bikoch)

Nie strom zelený, ale červeno - biely vysielač.
Foto do rodinného albumu, obedná pauza a ide sa ďalej.
V ceste sem tam stojí kamienok

Takto lajtovo pokračujeme až na Andrejcovú


Vykrývač, vidieť široko - ďaleko. Vďaka nemu vidíme, akú diaľku sme pre už prešli.

Bartková (1790m). Na tomto kopci sa každoročne stretáva rodina Bartkovcov, aby si uctila svojich predkov.
Podvečer na Útulni Andrejcová

Opäť s výhľadom na Tatry 

A v príjemnej spoločnosti. Postarší chatár sa mi vyhráža, že ak mu ešte raz budem vykať, kupujem fľašu vodky. "Tu si  všetci tykáme, " vysvetľuje. Počas večera podobne okríkne ďalších turistov mladších ročníkov, a svojimi hláškami nás zabáva až kým neodídeme spať. 

Labels: , ,