Kultúra, nie luksus
Vychádzam z Dejovho zafajčeného bytu v štvrti Kovacici, kde sídli viacero ambasád a cez úzky most ponad rieku Milijačka kráčam do mesta okolo legendárnej krčmy Café Tito. Na dvore tank, v interiéri červené steny a nad barom veľký nápis SMRT FAŠIZMU, SLOBODA NARODU. Militaristický štýl, vojenské prilby ako lustre a na stenách mapy bitiek v ktorých partizáni porazili Nemcov. Café u Tita je popri Kine Bosna obľúbeným miestom stretáviek zahraničných študentov v Sarajeve, ale aj miestom, kde Sarajevčania trávia pri šálke kávy nedeľné popoludnie. Zahraničných študentov je tu veľa. Z nás ceepusákov je tu najviac umelcov a politológov.
Prechádzam okolo budovy Národného múzea. MUZEJ JE ZATVOREN. Uvádza veľký plátený banner nad vchodom. Na oknách a dverách visí odpoveď ľudu: BEZ MUZEJA, BEZ KULTURE, BEZ MORALA a ďalšia: KULTURE JE POTREBA, NE LUKSUS. Všímam si, že Juhoslovania majú veľký talent vyjadriť hlboké životné pravdy nápismi na stenách.
V čase mojej návštevy doznievajú protesty proti neznesiteľnej korupcii a nezamestnanosti, Jednodňová rebélia už utíchla a ľudia opäť upadajú do apatie a beznádeje.
 |
| Národné múzeum |
 |
| Protesty v uliciach - jar 2014 |
Baščaršija
Zatiaľčo historické centrum Sarajeva šľahnuté architektútou prelomu 19. a 20. storočia pod vplyvom Rakúsko - Uhorska pripomína v spojení so socialistickým realizmom z čias milovaného Tita ošarpanejšiu verziu ktoréhokoľvek stredoeuróspkeho mesta, na Baščaršiji, trhu z 15, storočia, sa cítim ako v Turecku. Osmanský vplyv je na tomto malom, ale unikátnom mieste značný. Kaviarne a fajčiarne vodných fajok, kamenná dlažba a drevené búdky, v ktorých remeselníci predávajú svoje výrobky, alebo turecké fejky...
V 16. storočí Baščaršiju zveľadil Gazi - Husrev bej, ktorý dal postaviť mešitu, knižnicu, bezistan - krytú tržnicu a hodinovú vežu. Drevená fontána Sebilj z 18. storočia je zase jedným z najznámejších symbolov mesta.
 |
| Hodinová veža |
 |
| Vstup na nádvorie pred mešitu Gazi - Husrev beja |
 |
| ako na trhu v Turecku |
 |
| Fontána Sebijl zo 17. storočia. Bezdomovec a kôš na odpadky nesmú chýbať |
Nechávam si teda poradiť staršími cestovateľmi a tripadvisorom a vchádzam do legendárnej čajovne Čajdžinica Džirlo. Majiteľa vidieť už z diaľky centrálnej fontány. Má dlhý habit, bielu bradu a vlasy. Turisti Džirla milujú nielen pre jeho jedinečný zjav. V miniatúrnej čajovni privíta osobne každého hosťa. Opýta sa odkiaľ prichádza a ponúkne ho kávou, alebo čajom. Všetko je krásne naaranžované. Džirlo každému turistovi hoci aj rukami - nohami vysvetlí, ako sa bosnianska káva pripravuje a pije, tým menejvravným vopchá do ruky knižku s fotografiami Bosny a Hercegoviny, aby návštevníkov navnadil na ďalšie objavovanie jeho krajiny...
 |
| U Džirla - miestnej hviezdy tripadvisora |
 |
| Bývalé Múzem Olympijských hier Sarajevo ´86 |
 |
| Ulička vedúca z centra do kopcov zastavaných rodinnými domami |
