Po práci na Kriváň

Odkiaľ sme vzali takýto šialený nápad? Od ďalších nadšencov turistiky s ktorými sa zarozprávali cestou z hrebeňovky Malej Fatry. Chalani hovorili, že začínajú behať stovky. Prejdené už  mali všetky podstatné kopce a hrebene, rozhodli sa postúpiť na vyšší level. Vypýtali sme si od nich zaujímavé turistické tipy a ako páriku nám poradili nočný výstup na Kriváň. "Choďte na východ slnka, budete mať romantiku."

Náš výstup veľmi romantický nebol, zato parádny áno. 

V práci som šetrila kalórie sedením pri pc a pojedaním mäsa, aby som vyrobila čo najviac energie. Pred odchodom na vlak sa ma zmocňovalo mierne napätie. Ľudia práve idú z práce domov oddychovať a ja po štyroch hodinách vo vlaku idem na 4 a pol hodinový výstup na najslovenskejší kopec Slovenska. 

O 21:30 sa na vlakovej stanici Poprad Tatry stretávam s mojimi dvoma spolubojovníkmi. Chceme si dať kávu, no v pondelok večer po desiatej je to v okolí popradskej stanice problém. Vchádzame do podzemného zafajčeného pajzla, kde hrá česká drevorubačská hudba. Káva ktorú dostávame sa nápadne podobá na instatnú nesku. Jej chuť prebíjame becherovkou na posilnenie pred výstupom.

Nočný výstup

O 23:45 sme na Štrbskom plese, stretávame ďalších dvoch členov nášho turistického gangu a presne o polnoci vyrážame. Prvá hodinka je najjednoduchšia. Zvykáme si na noc, jeho vôňu a tiene svetiel našich čeloviek. Zaostávam, neviem ako toto zvládnem, normálne by som práve išla spať. Chalani ma posielajú dopredu, nech určujem tempo, ale ísť prvá je strašidelné. Všade vidím pohybujúce sa tiene našich bateriek a predstavujem si tam lenivého maca, ktorý si pochutnáva na nejakých lesných plodoch. . 

Od odbočky na Jamské pleso začíname prudko stúpať. Zopárkrát vypíname baterky. Nad hranicou lesa vidíme Tatranskú kotlinu, počujeme aj zvuky civilizácie a nad našimi hlavami svietia hviezdy. Vyzerá to veľmi dobre, noc je jasná. Malý Kriváň nám dáva zabrať, musíme si robiť početnejšie pauzy. Začíname strácať čas.  Na vrchole chceme byť o pol piatej, kedy má vychádzať slnko. Z Malého Kriváňa už vidíme obrovský mrak, ktorý sa valí na Kriváň. Čierna chmára lieta okolo nás, pod Kriváňom sa začína brieždiť a ja som odhodlaná vyjsť až na vrchol. Pred štvrtou vypíname čelovky. Na skalách tak lepšie vidíme značky. Tesne nad rázcestím v sedle sme značku prehliadli a zišli z chodníka. S ránom sa ide lepšie, aj keď z posledných síl. Pod hrebeňom Kriváňa sme zahalení do hmly. Obloha sem tam vykukne, ale vietor je silný a priháňa nové chumáče pary. Hlavný fotograf pod ťarchou statívu a fotografických zariadení ostáva relaxovať pod vrcholom s výhľadom na východ. My sa škriabeme po skalách ďalej.  Na vrchole sme o trištvrte na päť ráno. Vyťahujeme spacáky. V polohe ležmo a chránení pred chladom čakáme, kým vietor odfúkne mrak, no márne. Zanovite sa drží kopca až do deviatej ráno, keď teplota vzduchu výrazne stúpa. 

Po krátkom "šlofíku" na Kriváni bolestivo vyliezame zo spacákov do okolitého chladu a ideme dole. Ide to už samo, a ja sa divím, kade som to pred pár hodinami šla. Odmenou za heroický výkon sú dva krásne kamzíky, ktoré nám krížia cestu pri kosodrevine. A po pravej ruke  zvedave svište, ktoré sa na nás dívajú a  čakajú, čo spravíme. O ôsmej ráno si dávame na širokej skale raňajky. Zaspávam s kávou v ruke, chalani ma budia, ideme dole. "Paňstvo juž z Kriváňa? Dobře jendžeme?" Vypytujú sa nás poľskí turisti, pre ktorých sme atrakciou. Na Štrbskom plese sme o desiatej ráno. Slnko pečie, tešíme sa do postele, no zatiaľ mi musí postačiť spánok vo vlaku až do Bratislavy.