Tento víkend som mala na návšteve dvoch Novozélanďanov. S Indiou (áno, dievčina sa vážne volá India) sme sa spoznali ako kolegyne v Juice Bare. Jonas bol jej priateľ. Teraz už spolu nechodia, ale keďže sú naraz obaja v Európe, sem-tam sa im skrížia cesty.
S Indiou sme sa skamarátili aj napriek tomu, že komunikovať s ňou pre mňa nebolo spočiatku jednoduché. Má totiž poruchu sluchu a ťažko zrozumiteľná novozélandská angličtina v jej podaní znela ešte nezrozumiteľnejšie. India, nadšená trampka a alpinistka sa však stala mojou studnicou tipov na vychádzky a túry v okolí Wellingtonu.
Keď mi minulý týždeň prišla sms, že je v Budapešti, celkom som sa potešila a začala plánovať čo budeme robiť cez víkend. Počasie na horách nevyzeralo dobre, ale aj tak som si myslela žeby som ich vzala do Tatier. Cestou na Slovensko ale zmeškali vlak, boli unavení, tak sme ostali iba v Bratislave.
V piatok po práci som ich uvítala večerou, po ktorej sme zašli na pivo a donútila som ich ochutnať borovičku. Jedna stačila. V sobotu sme spravili rýchly poludňajší okruh Starým mestom začínajúc na Kramároch, cez Slavín a Hrad cez centrum až k Dunaju ukončiac popoludnie bryndzovými haluškami. Úspech mali nielen historické budovy, ale aj všetky komunistické paneláky
Čo zaujme protinožcov v Bratislave?
Keďže milí backpakeri si užívali nočný budapeštiansky život, rozhodla som sa, že večer pôjdeme pre zmenu opekať. Aj keď bol dážď na spadnutie a od opekačky nás odrádzala aj teta predavačka v tescu, až také márne to nebolo. Rozpršalo až keď sme sa vrátili domov.
Opekaná slanina na ražni mala veľký úspech. A pikačika, ako opekačku nazval po slovensky Jonas bude na tajnáša vyvezená aj na opačnú stranu sveta. Na Novom Zélande je totiž takmer všade zakladanie otvorených ohňov zakázané a všetci sa radostne venujú klasickému barbecue na grile.
Skoro každý mladý Novozélanďan má v Európe nejakú rodinu, preto po ukončení pekelne drahého bakalárskeho štúdia vycestuje do sveta, aby navštívil príbuzných, či videl aj iný svet ako ich dva malebné ostrovy. Preto mal v nedeľu ešte väčší úspech ako hrad Devín Most Slobody do Rakúska. Stáť na medzištátnej hranici vyznačenej iba jednoduchou čiernou líniou oddeľujúcou S a O bez akejkoľvek kontroly a dokladom bol pre mojich kamarátov najväčší zážitok pobytu na Slovensku.
India sa taktiež trochu obávala že umrie, lebo sa dotkla Májky fialovej, chrobáka žijúceho na Devínskej Kobyle, ktorý vylučuje prudko jedovatú tekutinu, o čom by sme ani netušili, keby sa vedľa chodníka Sandberg - Devín nenachádzala obrovská drevená atrapa s popisom jej jedovatosti a chránenosti.
India to prežila, už je niekde v Chorvátsku a užíva si more. Na Slovensku sa mojim návštevníkom páčilo veľmi. My Európania sme dostali iba jednu výzvu: na verejné záchody zadarmo. Vyštudovaná sociologička India si totiž myslí, že "zadarmo by mali byť tri veci: zdravotníctvo, vzdelanie a verejné záchody."
Labels: Bratislava, Na Slovensku