S veľkým očakávaním som nastúpila do prvej triedy vlaku TGV. Nie žeby som bola nejaká buržujka, ale cenník francúzskych železníc sa odvíja od obsadenosti a čím skôr si človek lístok kúpi, tým je lacnejší. No a mne sa lacnejší lístok, v druhej triede neušiel. Prvá trieda, v čase môjho nákupu lacnejšia ako druhá, však neponúkala žiadne služby navyše, nemala som ani pocit, žeby som na sedadle mala viac miesta.
 |
| Babka Manou a jej vnučka Léa, moje najväčšie kámošky |
Rýchlosťou sme šli ale závratnou, nemohla som sa ani dívať von oknom na krásny francúzsky vidiek. Radšej by som možno sedela v Horehronci, aby som si mohla vychutnať výhľady, bez toho, aby mi prišlo zle.
Po troch hodinách rozjímania v tomto super rýchlom vlaku o rozlúčke a konci života u mojej francúzskej rodiny som vystúpila na Gare de Lyon v Paríži a zaradila sa medzi tisíce turistov užívajúcich si toto kultové mesto.
 |
| Pred odchodom som si stihla dať ešte poslednú rozlúčkovú cyklistickú Tour de Lac |
