Denník au-pair: Only Lyon

Druhé najväčšie mesto Francúzska, antické hlavné mesto rímskej provincie Galia a rodisko kinematografie. Only Lyon a ja. Dva dni v ňom.
Place Bellecour

Dedov hamburger som tento utorok zmeškala. Na bicykel som nasadla už o ôsmej ráno a zamierila do dediny Lépin le Lac, kde som nastúpila na vlak a približne o necelú hodinku som už bola v Lyone vzdialenom od môjho francúzskeho domova 90 km. Počasie mi prialo. Ako obvykle, zamierila som do Office de Tourisme, aby som si premyslela svoj návštevnícky plán.

So študentským preukazom, či občianskym z krajiny EÚ a vekom do 26 rokov je turistovi vo Francúzsku sveta žiť. Štátne galérie a múzeá sú zdarma.

Deň 1. Tour de musée

Začala som tým najnudnejším - archeologickým. Unikátna architektúra a poloha múzea zasadeného do kopca tak, že ho nebolo vidieť, bol sľubný začiatok. Kráčala som do útrob kopca po uličke krútiacej sa v tvare špirály. Chladné miestnosti múzea boli skvelým útočiskom pred slnkom páliacim na okolité kamene antického amfiteátra, na ktorom sa pripravovali kapely jednodňového festivalu, ktorý mala ako hlavný headliner zakončiť islandská skupina Sigur Rós.

Ďalšia zastávka: Múzeum miniatúr a kina (Musée Miniature et Cinema), kde boli okrem raritných originálnych filmových rekvizít ako prútik Harryho Pottera, či list, na základe ktorého sa dostal na Rokfort, slávne filmové zbrane, kostými,aj kompletné originálne kulisy z filmu Parfum, príbeh vraha.

Záverečnou zastávkou mojej Tour de Musée v Lyone bol dom bratov Lumiérovcov, priekopníkov kinematografie, ktorí uskutočnili prvé verejné premietanie pohyblivých fotografií v Paríži, 22. marca 1895.

Lyončania to s brandingom mesta majú dobre premyslené: levy, všade samé levy.
Antický amfiteáter na ktorom sa chystá na večerný koncert kapela Sigur Rós. V útrobách areálu je ukryté archeologické múzeum
V jednej z miestností múzea miniatúr som sa zrazu ocitla vo filme Parfum príbeh vraha
Dom bratov Lumiérovcov plný vynálezov

Deň 2. Zastávka pútnikov

Nový deň som začala výstupom na kopec nad mestom, kde sa týčila bazilika Notre Dame de Fouviére. Pri vstupe do kostola mi zlatomodré mozaiky, ktorými boli zdobené všetky steny vyrazili dych. Prvýkrát som sa v Lyone ocitla na mieste, ktoré bolo plné turistov, dokonca aj backpackerov. Neboli to ale obyčajní backpackeri, ale pútnici na ceste do Santiaga de Compostella a La Basilique Notre Dame de Fouviére bola ich pred predposlednou zastávkou.

La Basilique Notre Dame de Fouvriére. Na interiér sa treba ísť pozrieť, lebo na fotenie s mojím foťákom, bola dnu tma :D 

Záhada komínového domu
V rámci voľného času som sa previezla na loďke po rieke Rhone a zašla aj mimo centra do parku s názvom Parc de la Tene d´Or kam ma vyslovene prilákal jeho názov: Park zlatej hlavy, čo som dúfam pochopila správne. Ocitla som sa v kultivovaných záhradách plných kvetov a krásnej samoty. Počas pracovných hodín cez týždeň sa v parku vyskytlo iba zopár bežcov a prechádzajúcich sa dôchodcov. 

Parku dominovali jazerá

a záhrady


Môj výlet som ukončila návštevou galérie, kde uchovávajú Picassavú ženu sediacu na pláži, ktorá ma ale zvláštne neoslovila.

Po návšteve Lyonu som sa už nevedela dočkať na Paríž. Poctivo som si začala ukladať moje au-pairkovské vreckové na záver môjho francúzskeho dobrodružstva. 

Piccasso

Dom s namaľovanými oknami
Centrum večer

Labels: , , , ,