Dva mesiace tvrdého drilu francúzštiny na mne zanechali stopy. Léi som porozumela. Už viem aj prečo reve, takže moju letnú brigádu vo Francúzsku si naplno užívam, jem, plávam jazdím na bicykli, a hrám sa. Hranie sa však nie je iba zábava.
Medzi moje obľúbené činnosti (teda nečinnosti, keď sa len tak v rámci pracovnej doby presúšam) patrí:
1.Čítanie rozprávok, ako pre moje vzdelanie najprospešnejšia činnosť zo všetkých vykonávaných aktivít.
2. Pozorovanie psa Ulyssesa a okoložijúce jašterice. , kde stačilo reagovať na nadšené výkriky: "Aha, tam je!"
3. Kreatívna činnosť, ktorú ale vykonávame zriedka. Léa je outdoor dieťa.
4. Obedovanie u tety Simone, ktorá nalieva portské, zatiaľ čo Léa pozerá TV.
5. Sedenie na hojdačke a hranie J´imagine (predstavujem si), kde si predstavujeme čokoľvek chceme.
6. Vychádzky k domu tety Michelle, za ktorým sa nachádza malý lesík, v ktorom sme si s blížiacim sa koncom leta a môjho pobytu vo Francúzsku vytvorili papradiu pevnosť. Tam mi raz Léa tíško povedala: "Si moja najlepšia au-pair a nechcem, aby si šla domov..." Cítila som sa, akoby ma práve povýšil zamestnávateľ, čo som si taktiež iba predstavovala, lebo doteraz ma žiaden zamestnávateľ nepovýšil :D
Repertoár spoločných zábavných aktivít sa rozrástol, pripravili sme playback show pre mamku a babku. Léa vystupovala ako speváčka, gitaristka, ja bubeník a spevák. Nazbierali sme niekoľko hrnčekov lesných jahôd, či pozametali opadané lístie z terasy reštaurácie. (Léa by to nerobila pokiaľ by jej nesľúbili za prácu peniaze. Ja som takto manuálne pracovala s nadšením aj zadarmo.)
No, ale späť k obľúbeným činnostiam Léi, ktoré ma buď privádzali do psychického a fyzického nekonfortu, alebo sa pri snahe zastaviť ju hanbila.
1. Napríklad také obyčajné pozeranie TV. Horor, ak sme niekam mali ísť, lebo som ju od nej nevedela odlepiť. Situácia sa častokrát vyhrotila. Buď som ju vytiahla spod postele za nohu, alebo chytila a zniesla dolu schodmi a vtedy sa strašne urazila.
2. Skákanie na trampolíne. To sme si stále neskutočne užili, pokiaľ na trampolínu nevletel nejaký lietajúci hmyz, alebo mravec, po ktorom nasledoval panický krik, aby som ho urýchlene odstránila aspoň do vzdialenosti 10 metrov. Jeden celý týždeň odmietala chodiť po tráve, lebo je raz do topánočky vošiel mravec a bála sa, že sa to zopakuje. Na trampolíne sme skákali denne, niekedy to už bola otrava.
3. Hľadanie chrobákov. Tiež v celku v pohode, ale mala som veľké výčitky svedomia, keď s nimi letela cez kuchyňu a ukazovala ich hosťom v reštaurácii. Chrobáky nie sú problém a mravce áno? Nikdy som nedostala odpoveď.
4. Naháňanie sa.
5. Hranie kariet. Nikdy som nevyhrala, a neznášala som, aké je to nefér, hrať proti malému podvádzajúcemu spratkovi.
6. Nosenie mojich topánok, predovšetkým flip-flopov.
7. Hádzanie blata po svojej au-pairke.
8. Kradnutie elektronických zariadení patriacich au-pairke.
To je len zopár príkladov. Snáď každá au-pairka sa najviac bojí toho, že dieťa, o ktoré sa stará zahynie. Jedno ráno som si prečítala v miestnych novinách: "nanny zachránila dvojročné dieťa, ktoré sa pritopilo v jazierku." S pocitom úzkosti som si predstavila podobnú nepríjemnú situáciu.
Léa sa za mojej prítomnosti najviac priblížila smrti, keď jej zabehol hrášok z večere. Jej mama bola našťastie vzdialená za dverami iba cca dva metre. Rýchlo priskočila a spoločne sme ho z nej v momente vytrieskali. Léa dostala prísny zákaz rozprávať a behať počas jedenia.
Samotnej Léi a vlastne aj mne spôsobil najväčšie nešťastie iný úraz. Bola s rodičmi na návšteve a do stehna ju zo zadu uhryzol pes. Niežeby sa psov začala báť viac. Aj naďalej túžila po vlastnom psíkovi, ktorého jej sľúbili k šiestym narodeninám. Pod dupkou však mala malú ranku, ktorá bola prelepená leukoplastom a nemohla sa dotknúť vody. A okúp ju. Vresk, krik, tragédia, lebo ani kvapôčka vody nemohla dopadnúť na bolestivé miesto, takzvané bobo...
Labels: Au-pair, Európa, Francúzsko, Lac d'Aiguebelette