Dobrodružstvo nepočká: Denník au-pair: na výlete s babkou 2

S Manou sme vstali príjemne vyspaté v absolútnom tichu vidieckej dedinky. Pani domáca nám pripravila klasické, čiže sladké raňajky, ktoré sme si vychutnali v jedálni vyzdobenej srdiečkami a vtáčikmi. Na takéto hedonistické prejedacie výlety by som chodila stále.

Náš penzión v Les Échelles

V druhý deň nášho spoločného putovania po malebných zákutiach savojského vidieka už počasie nebolo také pekné. Hustá oblačnosť a para hôr dokonca sľubovali dážď. S Manou pripravenou na všetko som vedela, že to nebude ani najmenší problém a aj dnešný deň si užijeme.

Zamierili sme do pohoria Chartreuse, po ktorom je pomenovaný svetoznámy kláštor. Nepreslávili ho mnísi, ale bylinkový likér, ktorý tu dlhé storočia pripravovali podľa tradičnej receptúry z miestnych bylín. Do bezprostrednej blízkosti originálneho kláštora sa dá dostať iba pešobusom. Zákaz vjazdu platil pre všetky vozidlá, okrem zásobovania a robotníkov udržiavajúcich stáročnú budovu v obývateľnom stave.

Idúc si okolo hlavnej brány som natrafila na výstrahu- tichá zóna, kde sa nesmie rozprávať, ani vydávať hlasnejšie zvuky. Motorová píla frčala naplno a tesne po nás ku kláštoru pribehol kŕdeľ vrieskajúcich detí. Na tichú zónu nebrali žiaden ohľad.

Aby bol podobný rozruch svetského sveta minimalizovaný a potreby turistického rozvoja regiónu uspokojené, vymysleli miestni múzeum kláštora Chartreuse, ktoré je zmenšenou replikou budovy, ktorú sme pozorovali z náprotivného kopca. V múzeu sa dalo nahliadnuť do bežnej izbičky mnícha a zistiť, aký je jeho denný režim a strava. V jemne morbídnych pivničných priestoroch boli vystavené ukážky kostí dávno zosnulých bratov.

Po ukončení exkurzie o živote miestnych mníchov sme sa vybrali do mesta Voiron v departmente Isére. Mesto je nielen strediskom regiónu, ale aj miestom, kam sa z kláštora presunula výroba svetoznámeho likéru Chartreuse. Pridali sme sa k najbližšej prehliadke a prechádzali sa halami, kde sa destiluje nápoj vyrobený zo 130 druhov horských bylín a ušľachtilej vínovice. Mnísi byliny zbierajú v horách okolo kláštora a sušené bylinky si bolo možné ovoňať v informačnej miestnosti. Vône, to je moje. Takmer som zmeškala ochutnávku likérov, najprv zeleného o sile 55%, ktorý mnísi destilujú od roku 1605. Potom sme ochutnali sladší a slabší žltý, ktorého farba sa stala módnym hitom predchádzajúcej jarnej sezóny. Viac mi však chutil ten klasický zelený.

Po ukončení prehliadky sme si to namierili domov do Aiguebelette, kde na nás čakala zvedavá Léa tešiaca sa na darčeky z cesty jej babky a au-pairky Pauly. Keďže fičí na afrických zvieratkách, dostala prírodopisný časopis pre deti do 7 rokov a s Manou sme jej taktiež poslali z Les Échelles pohľadnicu.