Denník au-pair: na výlete s babkou 1

Asi sa v mojej spoločnosti cítila príjemne, lebo mi navrhla, aby som spoločne s ňou navštívila jej kamarátov a videla tak jej rodný kraj Isére.  

V ráno odchodu som pricupkala s batohom, zbalená na jednu noc. Manou na mňa neveriacky pozrela, či mám dosť vecí. Hneď mi na ruky naložila kopu vecí s ktorými som jej mala pomôcť do auta. Okrem plnej tašky jedla a malinoviek v plechovkách, chladiacej tašky, do ktorej sme zbalili ovocie a zeleninu, mala pocit, že potrebuje lehátko na opaľovanie. "Ja som vždy pripravená na všetko. Ja mám všetko, keď budeš niečo potrebovať, len povedz." 

Typická babka... 

Vyrazili sme na juh do kopcov. Počasie bolo krásne, Manou na svojej Kii tak spomalila, že nás všetky tri autá, ktoré sme počas jazdy stretli. A aj jeden cyklista.  Pri každom sa pekne stiahla na kraj cesty a zašomrala si, že my sme na výlete a kocháme sa okolím. 

V jednej z miniatúrnych dediniek sme sa zastavili v múzeu, kde vystavujú kosti prehistorických medveďov. Žene na pokladni sa predstavila, podala jej vyzitku rodinnej reštaurácie a dodala, že ja som ich au-pairka zo Slovenska a sme na spoločnom výlete. Do múzea ma poslala samú. Na trávničku vedľa parkoviska roztiahla lehátko, z chladiacej tašky si vytiahla veľkú šťavnatú broskyňu a zatiaľ čo ja som v kinosále plnej detí sledovala film ako jaskyniari objavili dávnoveké medvedie kosti, Manou si pohodlne chytala bronz.  

Ďalšou zastávkou bol obchod so syrmi na osamelej farme. Aj tu to Manou dobre poznala, hneď po príchode povedala predavačke náš príbeh a spýtala sa, či sa môžme ísť pozrieť do fabriky. Cez sklo sme sa pozerali na miestnosť v ktorej boli dve obrovské kovové kade, v ktorých sa krútil gigantický mixér miešajúci mlieko. 

Do cieľovej destinácie dňa sme dorazili okolo obeda. Les Echélles je malebná dedinka uprostred kopcov na hranici Savojska a Isére.  Okamžite sme zamierili do reštaurácie, ktorá patrila priateľom Manou.  Oni sa výdatne porozprávali a ja som jedla.  Francúzi majú radosť, keď môžu doporučiť niečo lokálne. Oni sa tým jedlom až pýšia. Preto mi Manou vybrala fondue s miestnym druhom syra a ako dezert gigantickú palacinku.

Po takom výdatnom obede sme sa vybrali na vychádzku k miestnym vodopádom. Manou mi cestou ukázala unikátnu pamiatku- historický holubník z 15. storočia. Že je to holubník by ma samú od seba nikdy nenapadlo. Skôr by som si myslela, že je to vežička pre princeznú z rozprávky. Vodopády som bola pozrieť už iba ja sama. Manou si na začiatku tracku opäť roztiahla lehátko, vytiahla ženské časopisy a pustila sa do relaxovania.  

Po návrate z túry sme sa ubytovali u nesmierne milých manželov vlastianich ten najštýlovejší panzión v okolí. Vo vintage izbe vyzdobenej vtáčikmi a savojskými srdiečkami som sa cítila ako na začiatku 20. storočia. Vyšší vek mojich nových priateľov však tomuto výletu dodal úplne iný šmrnc, okrem cestovania sme sa mali veru o čom stále baviť. A veľmi som si vážila, ako mi vždy trpezlivo vysvetlili, ak som niečomu v konverácii nerozumela.