Do Francúzska som priletela v utorok, čo Delphin a Jean-Phillipe vyslovene požadovali, aby mohli po mňa prísť do Lyonu na letisko. Hneď som aj zistila prečo. Celá rodina žije v svojej práci. Delphin a Jean-Phillipe majú spálňu nad kuchyňou a obývačku nad reštauráciou. Cez víkendy ryžujú v reštaurácii ťažké lóve. Keď je pekne, sú vybookovaní a za jedno menučko na osobu nechajú hostia cca 30 eur. Voľnými dňami nás všetkých sú preto utorok a streda.
V ten večer, ako som prišla, prvýkrát vyšlo slnko. Babka Manou si ma s Léou a lúčmi slnka nad jazerom odfotila a vypýtala číslo na našich, aby im poslala mms, že som došla v poriadku. Po zoznámení s rodinou sme si prisadli k večeri, budeme mať fondue, vraveli mi. Potešila som sa, fondue som doposiaľ videla iba v televízii.TOTO, však bolo fondue nie syrové, ale vínové. Do vína prihrievanom v špeciálnych varičoch pod bod varu sme si namáčali kúsky kuracieho, hovädzieho a bravčového mäsa. Po večeri som nevládne padla na posteľ hore bruškom úplne prejedená. Nemohla som dýchať.
V stredu ráno ma Delphin vzala na prehliadku okolia. Dostala som bicykel, ukázala mi ako sa dostanem na vlak a autobus, kde sú pláže a obchod s potravinami. Jazero sme autom obišli za desať minút. Nasledoval výlet do Chambéry vzdialeného asi 23 kilometrov.
Centrum nebolo veľké, obehli sme ho veľmi rýchlo. Dostala som inštruktáž, kam sa ísť pozrieť, keď sa tam vyberiem sama.
Cestou späť sme odbočili k jazeru Lac du Bourget oveľa väčšom a slávnejšom turistickom stredisku Aix-les-Bains, kde sa Léa vybicyklovala na promenáde a potom sme sedeli na trávniku pri jazere a sledovali partiu starších pánov hrať petang.
O týždeň som sa vybrala do Chambéry sama. Ako študentka som mala vo Francúzsku všetky štátne múzeá, do ktorých je vstup inak spoplatnený, zdarma. Celkom príjemný bonus pri mojom biednom vreckovom a miestnych cenách.
Od Pakisa vo fotoateliéri som si kúpila z prvej au-pairkovskej výplaty hračkársky foťáčik za 80 eur a pustila som sa do dokumentovania pôvabných uličiek starého mesta.
Neďaleko železničnej stanice sa nachádza známa fontána štyroch slonov bez chvosta.
 |
| Les quatres sans cul |
 |
| ako aj klasický francúzsky caroussel (kolotoč) |
Chambéry je presiaknuté savojskou hrdosťou stredovekého centra slávneho vojvodstva. V meste sídlil vojvoda do šestnásteho storočia, potom sa presťahoval do Turína. Savojský erb je ochranná známka kvality miestnych výrobkov, povieva na každej administratívnej budove a v červeno-bielych farbách je väčšina suvenírov. Výrazne sa podobá na švajčiarsku vlajku, má však vlastný tvar. Lokálpatriotizmus tu je podľa mňa určite na mieste: savojské krajiny, Horné a Dolné Savojsko, sú región rázovitý, alpský, hornatý a krásny.
V rámci popoludňajšej prechádzky som zašla do vojvodského paláca, kde ale dokopy nebolo nič, čo by stálo za zmienku. Ani poriadne wc európskeho typu, ale to...turecké, že diera v zemi.
 |
| Palác savojského vojvodu |
Pri ceste späť som trošku na autobusovej stanici zmätkovala. V Aigubelette som si lístok bez problémov kúpila v autobuse. Na stanici v Chambéry mi ho šofér odmietol predať, mala som vraj použiť automat. Zázrakom som ho pochopila, utekala k automatu na stanici, kde som za 30 sekúnd zmaturovala z kupovania lístka pomocou kolieska, ktoré vyzeralo ako na ovládač teploty trúby. Našťastie na mňa šofér ohľaduplne počkal. Musím sa oťukovať, nasledujúce dva mesiace budem cestovať sama. Najprv ma však ešte čaká dvojdňový výlet do hôr s babkou Manou.Labels: Au-pair, Chambéry, Európa, Francúzsko, Savojsko
