Denník Au-pair

10. júna 2013

Rodina

Začal sa môj druhý pracovný týždeň v hoteli Chez Michelon, v osade La combe pri dedine a jazere Aiguebelette (čítaj Egubulet). Keďže je pondelok, zajtra a v stredu ma čakajú dva dni voľna.


Terasa reštaurácie, v pozadí dom starých rodičov s výhľadom na jazero Aiguebelette



Na La Combe žije osem členov Dufourovskej rodiny, plus zamestnanci. Dedina je od nás vzdialená päť kilometrov. 

Dufourovci vlastnia hotel a reštauráciu Chez Michelon. Starí rodičia Simone (babka, alebo Manou) a Jean (dedo nazývaný aj Papillon, čiže motýlik) sú štvrtá generácia spravujúca rodinný podnik.

Babka má 58, je stelesnením aktívnej dôchodkyne, ktorá síce poberá penziu, ale v rodinnom podniku zastáva funkciu recepčnej a vlastne aj guest relation manažérky.  Na dovolenky zvykne cestovať s kamoškami do Senegalu, alebo Pobrežia Slonoviny. Zbalia si vaky a mužov nechajú doma. Jej manžel Jean je bývalý šéfkuchár. V kuchyni trávi najviac času, vyrába zmrzlinu, polievky a mäso. Nerozumiem mu, lebo trochu šušle, ale je veľmi milý. 


Vchod do reštaurácie. Malé okienko pri komíne je jediným zdrojom svetla v mojej izbe


Do štvrtej generácie taktiež patrí Jeanova staršie sestra Simone, dôchodkyňa,  ktorá žije sama vo vedľajšom mini dome. V rodinnom podniku sa stará o záhradu a prádlo, ktoré suší v garáži svojho domčeka. Okrem bicyklov a prádla sa v garáži nachádza klietka s deväťročným bielym holubom Cocottom (Kokotom, cocotte=kastról).  Keď som prvýkrát počula jeho meno, od smiechu mi zabehlo.  

Jej mladšia sestra Michelle žije so svojím druhým manželom Claudom v treťom rodinnom dome našej usadlosti La Combe. Na spravovaní rodinného podniku sa veľmi nepodieľa, ale sem ta zájde na pokec. V sobotu sme boli s Léou u nich na grilovačku. Mali sme paštéku, špargľu s horčicovou omáčkou, ktorá nezhustla, zemiaky pečené v šupke a grilované tigrie krevety. Mňááám. Nechýbal dezert: melón a zmrzlina. 

Rodičia Jean-Phillipe a Delphin po mňa prišli minulý týždeň do Lyonu na letisko. Jean-Phillipe je jediným synom Simone a Jeana. Má okolo štyridsať, je someliérom, vrchným čašníkom a vedúcim obsluhy. Delfine je šéfka. Vo Francúzsku sa šéfkuchár nazýva iba Chef. Je to malá ženička, ktorá nepoužíva make-up, má krátke vlasy a rovnako ako jej manžel nosí okuliare. Delphin ma zamestnáva. Mám vypracovaný pracovný plán na A4 s presným hodinovým rozpisom, čo mám kedy robiť. Je to veľmi dobré, lebo presne viem, ako bude môj deň vyzerať, kedy mám kde byť a nerobím domáce práce na vyše. Teraz mám vreckové nejakých 80 eur, za cca 30 hodín práce do týždňa.  

Delphin je veľký praktik. Stará sa o administratívu a šoféruje viac ako jej manžel, ktorý je nadšený fanúšik komiksov a komiksových veľkofilmov. Keď má voľno a nemá uniformu, má nejakú komiksovú postavičku na tričku. Homéra Simpsona, alebo Spider Mana. Keď som vešala prádlo, všimla som si, že vlastní aj komiksové trenky a ponožky. 

 
Léa, 5: moja pracovná náplň

Léa má 5 rokov a som jej šiesta Au-Pair. Je jedináčik a žije medzi samými dospelými, čo sa na nej dosť prejavuje rozmaznanosťou. 

Léa nemá ani jednú bábiku. Medzi jej hračkami by sme našli iba komiksové príšery, vlastní boxovacie vrece, kostými Spider Mana, Batmana a čerta v ktorom sa mi predviedla hneď v prvý večer ako bebé diable (malý diabol). Sukne nenosí nikdy a v reštaurácii chodí na chlapčenské WC. 

Keď sme sa zoznámili, predvádzala sa a bola úplne rozjarená. Vešala sa po mne a tvárila, že sme najväčšie kamošky. Prvý víkend však už bol náročnejší. Nepáči sa jej, keď musí niekoho počúvať. Mám veľkú jazykovú bariéru a bez dobrých negociačných schopností si je ťažké vybudovať autoritu. Musím si vypomáhať kričaním.


Jean-Phillipe, Delphin a ich dcéra Léa

Kúpanie je jedna tragédia, musím to stihnúť za určitý časový limit, lebo o 18.30 večeriam. Za 30 minút jej musím umyť vlasy,  usušiť ju a po kúpeli má povolené pozeranie telky. Od nej ju neviem odrthnúť. Zalezie pod posteľ a musím ju z pod nej vytiahnúť za nohu. Raz som jej dala po zadku. Bolo to veľmi účinné, ale mala som z toho výčitky svedomia.  Používanie násilia je stresujúce. Musím popracovať na svojej francúzštine, aby mi stačilo niečo zakričať, alebo sa vyhrážať. 

Po večeri nasleduje hodina hrania, zberania chrobákov, skákania na trampolíne, alebo bezprízorného behania okolo hotela. O pol deviatej ide spať, cez víkend o pol desiatej. To je tiež rituál. Umyť zuby, vycikať, trochu sa pohrať, prečítať tri rozprávky, zapnúť babysittera (celá kuchyňa ma počúva, ako ju dávam spať). Na záver zapínam vianočné svetielka, lebo sa bojí tmy a ventilátor. Potom musím odísť. Opäť dochádza k napätiu, pretože nechce byť sama a chce, aby som ostala pri nej, čo je zakázané.

Budú to náročné tri mesiace.

Labels: , , , ,