Dobrodružstvo nepočká: Víkendový úlet do Taupa

Momentálne si užívame príjemnú dvanásťstupňovú zimu, ale dni sú krátke, tak si dlhé večery krátim revíziou našich výletov. Kým sa vrátime domov, chcem to mať všetko zdokumentované na blogu.

Návšteva jazera a mesta Taupo sa nám podarila na začiatku Februára a bol to náš prvý výlet mimo Wellingtonu. Destináciu vybral Jany na základe nízkej ceny autobusovej linky Manabus.com premávajúcej medzi Wellingtonom a Aucklandom. V sobotu ráno sme nastúpili do poschodového autobusu. Samozrejme, pohodlné miesta dole boli hneď rozchytané. Sadli sme si na poschodie. V predom rade pri okne sedelo 5 nemeckých tínedžeriek, ktoré oduševnene diskutovali o chlapcoch. Po dvoch hodinách zaspali a keď vstali, opäť diskutovali o chlapcoch, navyše k tomu pridali aj cestovanie a prácu. Za nami sedel ešte jeden backpacker s gitarou. Začal hrať, spievať a vyzeralo to, že nám spraví super "atmošku", kým mu chuť muzicírovať nepokazilo asi trojročné maorské dievčatko, ktorému babka dala ruky tablet s hrou, aby sa nenudilo. Celú cestu sme počúvali dookola tú istú zvučku: tutututurúúúú... you won/ tutututurúúú...try again.

"Silonková" káva k sušienke, ktorú sme dostali v Manabuse. Cestou späť sme už boli poučení a dali si čaj.

Okolo tretej nás autobus "vypudil" v Taupe. Bolo pod mrakom, zjavne pršalo. Ubytovali sme sa u backpackerov a šli si obzrieť jazerné mesto. Miestni nám povedali, že po týždňoch sucha im konečne zapršalo. Ja by som po chladnom Wellingtonskom lete trochu horúcejšieho počasia privítala. Za jedno popoludnie sme sa poprechádzali po promenáde okolo jazera, kde sme si vychutnali pivko. V noci sa brehy krásne rozsvietili a zistili sme, že na plážach sa nachádzajú malé termálne jazierka, z ktorých sa dymilo. Chalani, ktorí práve zliezli z bicyklov si v nich máčali nohy. Nám sa miesto neušlo. Vrátili sme sa na hostel a rozhodli sa privstať si na nedeľnú cyklotúru na Huka Falls a Craters of the Moon.

Taupo

Čierna labuť

Huka Falls sú vodopády ku ktorým sme sa dostali po trase pre horské bicykle. Uhm, šľapajúc po úzkych vyjazdených zákrutách som uvažovala, že som asi trocha precenila svoje sily a mala ísť po asfaltke. Z kopca to však bol adrenalín ako sa patrí. Odhadnúť, kde sú vodopády bolo vďaka húfu ľudí dívajúcich sa na ne veľmi jednoduché. Zamkli sme bicykle a utekali k zábradliam za utekajúcim davom. Po prúde rieky sa blížili štyria kajakári a my sme v dave netrpezlivo čakali, ako zvládnu splaviť vodopád. Traja prešli úplne elegantne, jedného trochu pritopil prúd, ale vyviazol z neho bez ujmy. Všetci zožali od turistov potlesk a plavili sa ďalej.

Trošku som tam blokovala premávku na chodníku pre horské bicykle

Huka Falls na rieke Waikato (najldhšia rieka na NZ)

Už to mali za sebou

Od Huka Falls sme to mali ďalšiu hodinku ku Craters of the Moon. Teta na pokladni sa nás opýtala odkiaľ sme, vytiahla zalamínovanú A4 a pozdravila nás slovenským Ahoj a spýtala sa, či je to správne. Slovákov tam často nemáva. Po nás prišli Číňania, tak si teta opäť lámala jazyk a vítala turistov v ich rodnom jazyku. V geotermálnemu parku sme počas asi 45 minútovej prechádzky pozorovali unikátne hry prírody. Z kráterov v zemi unikali do vzduchu horúce pary, ktoré dávali kráterom rôzne farby a do okolia šírili zápach síry. Nezdržiavali sme sa tam zbytočne dlho. Potrebovali sme sa vrátiť do Taupa, aby sme stihli autobus. Cestou späť sme si ešte stihli na desať minút zaplávať v rieke Waikato. Hneď ako sme vyliezli z vody začalo kropiť a ku koncu jazdy do Taupa sme aj trochu zmokli. Autobus sme bez problémov stihli a cestu späť prespali ako bábätká To sme už vedeli, že na ďalší výlet musíme isť do národného parku Tongariro, okolo ktorého sme autobusom prechádzali.

Geotermálny park Craters of the Moon

Dymilo sa z každej strany a smrdelo sírou