Dobrodružstvo nepočká: Tongariro Alpine Crossing

Tongariro Alpine Crossing je slávna, jednodňová, 19,4 kilometrov dlhá túra, ktorá sa stala mojou vysokohorskou turistickou premiérou.

Mount Ngauruhoe (2 291 m)

Na Slovensku som nikdy nepociťovala potrebu vyraziť na poriadnu turistiku, doma mi stačilo prejsť cez ulicu a bola som na kopci, kde som sa (alebo našich psov) mohla venčiť, sánkovať sa, či púšťať s mladšou sestrou šarkana. Ak nám to nestačilo, do niekoľkých minút sme boli v Slánskych vrchoch, kde sme nepotrebovali ani žiadnu špeciálnu výbavičku, len starú bundu, botasky a tepláky. Čakal ma však turistický rok. Preto som si pred príchodom na Nový Zéland a mojou prvou horskou vychádzkou dlhšou ako 15 km musela zabezpečiť poriadnu vetrovku (vetrovka je spolu s botaskami na Novom Zélande univerzálny kus oblečenia, takzvaný must have, ktorý sa nosí aj ku kostýmu, šatám a sukniam!) a turistické topánky. Tie som si kúpila až tu, aby som si nezaťažovala batožinu.

Hneď, ako som sa konečne zamestnala a mala prvý voľný víkend, Jany, ostrieľaný turista, požičal v požičovni na vedľajšej ulici najmenšie a najlacnejšie auto. V piatok popoludní som skončila v práci a vyrazili sme do Ohakune, malého mestečka s nádychom alpského štýlu a nádherným výhľadom na Mount Ruapehu. Jazdu v ľavom jazdnom pruhu na automatickej prevodovke zvládol Jany hravo. Do kopca autíčko veľmi zábavne bzučalo. V Ohakune sme sa ubytovali na nezhovorčivého Trenta. Jeho čínska a veľmi zhovorčivá priateľka v čase nášho večerného príchodu doma nebola, tak sme Trentovi dali pokoj a radšej zaľahli, aby sme ráno začali túru čo najskôr.

Parkovisko plné Nemcov, Francúzov a turistov rôznych krajín a vekových kategórii sľubovalo plnku. Žiaden odpadkový kôš, kam by sme vyhodili odpadky po raňajkách. Čo si do národného parku prinesieš, to si aj odnesieš. Pri pohľade na Mount Ngauruhoe, alebo Horu osudu, ktosi na mobile zapol melódiu z Pána Prsteňov.Vyrazili sme.

Z počiatku tmavá kamenistá zem posiata drobnými kvetinkami sa po prechode okolo vodopádov Soda Springs s východom slnka zmenila na hnedú kamenistú spúšť. Vulkanický charakter najstaršieho národného parku na Novom Zélande je unikátny a po ceste bolo čo obdivovať hlavne potom, ako sme sa po úpätí Mount Ngauruhoe dostali do vyšších nadmorských výšok a hmla začala ustupovať. Z vrchu sme videli filmový Mordor a Hora Osudu prestala dymiť a ukázala sa v plnej kráse.

Na poslednom úseku trasy sa nám odhalila severná strana národného parku, v diaľke sme videli rieku Tongariro a tušili, kde na najväčšie novozélandské jazero Taupo.

Olovrant sme si dali na chate, kde ma zaujal plagát informujúci o vtákoch Kiwi, po ktorých sa samotní novozélandskí starousadlíci nazývajú Kiwis (nevolajú sa tak podľa ovocia!). Jeden z jeho poddruhov, tzv. Malý škvrnitý už vyhynul, preto plagát na chate informoval o dôležitosti jeho ochrany. Nevynechali ani príklad zo života. V roku1987 v oblasi Bay of Islands a okolí mesta Waitangi ušiel do lesa pes a zadusil každého Kiwiho, ktorého vyňuchal. Ochranári odhadli, že sa mu za šesť týždňov podarilo zabiť asi 500 z 1000 tamojších vtákov Kiwi. Okrem psov, sú pre Kiwi veľmi nebezpečné mačky, lasice a vačice, ktoré kradnú vajíčka a mláďatá.

Od chaty sme už iba zostupovali prudko dolu až pokiaľ sme nedosiahli hranicu lesa a poslednú hodinku sme už iba utekali cez buš na posledný autobus, ktorý nás mal zobrať na parkovisko, kde parkovalo naše miniauto.

Moje zasvätenie do novozélandskej voľnočasovej aktivity č.1 prebehlo úspešne a v nedeľu nám ostalo trochu času na výjazd na osamelú Mount Ruapehu. Vo Februári, na konci leta to bolo opustené lyžiarske stredisko.

Tongariro Alpine Crossing - v zemi zvanej Mordor