Dobrodružstvo nepočká: Kriket

Pred príchodom na Nový Zéland sa môj jediný dovtedajší kontakt s kriketom odohrával počas hodín telesnej výchovy, na ktorých sme sa učili hádzať kriketkou. Jednu sme mali aj doma. Bola to taká malá, ťažká, kožená, žltá loptička.

Rovnaká loptička smrteľne zasiahla kriketového pálkara Phillipa Hughesa počas zápasu do krku. Incident sa stal asi týždeň potom, čo sme dorazili na Nový Zéland. Na jeho počesť fanúšikovia fotografovali kriketové pálky so šiltovkami opreté o vchodové dvere a udalosť sa dostala do správ aj na Slovensku.

Napokon som sa na kriketový zápas dostala aj osobne. A to nie na voľajaký zápas, ale zápas svetového pohára, ktorý sa odohrával počas Februára a Marca vo viacerých mestách Austrálie a Nového Zélandu, vrátane Wellingtonu.

Zdroj: www.newzealand.com

Nevediac nič o pravidlách kriketu, svedomito som plnila svoje čašnícke povinnosti. Na ihrisku bolo množstvo modrých hráčov. Anglicko hralo proti Srí Lanke. Opýtala som sa svojho maorského kolegu, kedy príde na ihrisko druhý tím. Aj keď sa priznal, že je fanúšikom a hráčom rugby, vysvetlil mi, že v krikete hrajú proti sebe oba tímy na ihrisku naraz. Celý zápas trval 6 hodín. Moja šichta desať. Kolegyňa na pokladni bola v napätí. Držala prsty Anglicku. Jej dedo ho totiž v minulosti reprezentoval. Snažila sa mi trocha objasniť, čo sa práve deje, ale dokázala som sledovať iba jeden číselný údaj z množstva a zrazu bol koniec.

Pre potreby tohto blogu a vlastnú zvedavosť som si vygooglila základné princípy hry. Bodovanie som už nechala bokom. Aj fanúšikovia priznávajú, že kriket je komplikovaná hra. Napriek tomu sa teší úspechu, údajne je to druhý najpopulárnejší šport na svete (asi vďaka jeho obľúbenosti v ľudnatej Indii, či Pakistane).

Kriket sa hrá na veľkom oválnom štadióne, v ktorého strede je obdĺžnikové ihrisko. Každý tím má jedenásť hráčov a tímy sa striedajú v nadhadzovaní a pálkovaní. Nadhadzovač hodí kriketku smerom k pálkarovi. Ten sa ju snaží odpálkovať mimo dosah poliarov (zo súperovho tímu) a utekať mimo ich dosah. Tím, ktorý pálkuje, pokračuje v hre pokiaľ nie je vyautovaných desať pálkarov, alebo pokiaľ nadhadzovač nedokončí sériu hodov, čo je šesť. Potom sa vymenia, teda poliari idú pálkovať, pálkari sú v poli. Okrem toho sa sleduje ešte veľmi veľa skutočností, idúcich mimo moje chápanie.

Na zápas svetového pohára som sa dostala ešte raz v marci. Pracovnú náplň som mala omnoho zábavnejšiu. Vo štvrťfinálovom zápase West Indies spoločný tím skupinky karibských štátov) proti Novému Zélandu som mala na starosti korporátny box a asi 30 klientov banky, ktorí si hru maximálne užili. Servírovala som lososové koláčiky, kuracie wrapy, thajský hovädzí cestovinový šalát, ktorý som musela nastrkať do bambusových listov, čo mi trvalo veľmi dlho a 15 minút som meškala s večerou. Ale tá bola dobrá. Na výber bolo jahňacie, kuracie a ešte čosi teplé vegetariánske, plus rôzne druhy šalátov a dresingov. Nový Zéland zápas vyhral, diváci šaleli, a ja som mala čo robiť, aby som moju skupinku vykopla domov.

Nový Zéland vyhral aj nasledujúci zápas a postúpil do finále proti Austrálii, v ktorom prehral. Ako sa vyjadrila moja druhá zamestnávateľka Lucy, všetci boli z prehry veľmi sklamaní. Na druhej strane však už aj boli radi, že svetový pohár skončil, lebo jeho organizácia dala všetkým zabrať.