Dobrodružstvo nepočká: Ako som lovila prácu

Základným predpokladom zamestnania sa na Novom Zélande sú pracovné víza. Pre Slováka sú tými najdostupnejšími víza s názvom Working Holiday, čo je akási predĺžená obdoba obľúbených amerických Work&Travel. S nimi môžem pracovať na akejkoľvek pozícii šesť mesiacov, alebo šesť mesiacov študovať, či len tak cestovať a to maximálne jeden rok.

Predĺženie pobytu je možné po odpracovaní troch mesiacov v poľnohospodárstve, ktoré je jednou z oblastí, kam smeruje väčšina „working holidayákov“. Kúpia si campervan (špeciálne upravené auto na spanie) a cestujú rok po ostrovoch, pričom sa živia pickovaním a packovaním (oberaním rôznych druhov ovocia a ich balením), prácami v turizme a podobne.

Mojim cieľom bolo nájsť si pracovné miesto vo Wellingtone, kde sme sa na 10 mesiacov usadili. Môj lov na job (z miestneho výrazu job hunting) som začala v personálnych agentúrach. Vo Wellingtone, pretože je to hlavné mesto administratívne centrum, sa špecializujú na zamestnávanie v IT, medzinárodných korporáciách, ktoré tú majú pobočky podpory pre Austráliu a Nový Zéland (na Zélande je lacná pracovná sila), alebo pokrývajú pracovné miesta vo verejnej správe. Registrácia v personálnej agentúre spočívala vo vyplnení formulárov, kontaktov na mojich referentov, dokladovaním víz a podobne.

Nasledoval samotný pohovor, počas ktorého som sa mojej agentke predstavila, prebrali sme môj životopis a miesta, na ktoré by som sa mohla hlásiť. To však nebolo všetko! Moje skúsenosti a schopnosti bolo potrebné overiť. V špeciálnej miestnosti na to určenej, som zasadla za počítač, aby som sa mohla otestovať. Novozélandské personálne agentúry využívajú testovací program na Microsoft Office v ktorom uchádzači o prácu 35 úloh v simulovanom Worde, Exceli, Outlooku, či Power Pointe. Okrem toho som bola skúšaná z angličtiny, strojopisu a rýchlosti vkladania dát, čiže prepisovania určitých údajov. Moja rýchlosť a presnosť bola hodnotená na percentá. Na záver som dostala mini DVD prehrávač, aby som si pozrela video o tom, ako si správne prispôsobiť pracovisko, aby si pracovník v kancelárii nespôsoboval zdravotné ťažkosti. Keď som ho dopozerala, dostala som test, či som ho správne pochopila.

Po ukončení testov moja agentka obdržala výsledky, ako presne píšem, rozumiem angličtine, či na koľko percent ovládam základné, mierne pokročilé a funkcie expert v balíku MS Office. Podľa mňa skvelý spôsob, ako zistiť, či uchádzač o zamestnanie svoje schopnosti zámerne nepreceňuje. Registráciou mi agentka vytvorila zložku a v prípade, že by sa agentúre ozval zamestnávateľ, ktorý potrebuje človeka, agentka mu mala poskytnúť zoznam potenciálnych zamestnancov. Zamestnávateľ si mal z neho vybrať s ktorým sa stretne na krátkom interview a potvrdí prijatie do práce na dobu určitú.

Medzitým som ako šialená posielala životopisy a behala po obchodoch, reštauráciách a kaviarňach. Zamestnávatelia sa ma stále pýtali na skúsenosti a prax, hlavne v kaviarňach a obchodoch, tá však bola takmer nulová.

Stavila som teda na svoje skúsenosti z letných prázdnin, kedy som pracovala ako au-pair vo Francúzsku. Napísala som si inzerát, že hľadám hodiny navyše ako babysitterka. Ozvali sa mi asi štyri mamičky a s jednou z nich sa mi podarilo dohodnúť, že dvakrát do týždňa jej pôjdem do školy po dieťa a počkám, kým sa vráti z práce. Najprv si ma však preklepla. Napísala e-mail do Francúzska mojej bývalej rodine a požiadala o referencie. Lucy pracuje ako novinárka celoštátnych novozélandských novín a píše články do stredajšieho vydania o varení. Vo Francúzsku a Londýne žila zopár rokov, takže ako povedala, zbavila sa kiwi prízvuku, a ja jej preto veľmi dobre rozumiem. Na skúšku si ma zavolala v januári, keď deti majú letné prázdniny. Bolo piatkové dopoludnie a práve dopiekla broskyňový koláč, ktorý prišiel odfotografovať jej kolega z novín. Aby ich jej dcéra nerušila, zavolali si ma, aby som jej robila spoločnosť. Dve hodinky prešli ako nič a Lucy bola zjavne spokojná, lebo o týždeň som už nastúpila ako ich after school carer. Dieťa je super. Je to dievča a aj sa správa ako dievča. Po škole, si dá na olovrant, afternoon tea. Minule mali napečené cviklovo-čokoládové mafiny. Potom si skladá puzzle a prečítam jej rozprávky. V porovnaní s mojim francúzskym „bébé diable“ (dievčatkom v tom istom veku, ale správajúcim sa ako chlapec), hotový anjel.

Na základe inzerátov na novozélandskej obdobe eBay, som našla agentúru, ktorá zamestnáva nájomných čašníkov a podobných občasných pracovníkov. Zatiaľ som pre nich robila len raz. V jednu sobotu ako čašníčka na čínskej svadbe. Čínski novomanželia mali pozvaných okolo 90 národnostne zmiešaných hostí. Jedlo sa podávalo rafinovaným spôsobom, v skupinkách po 5 čašníčok, sme mali hosťom za okrúhlym stolom synchronizovane servírovať hlavný chod. Asi polovica z nás nosila jedlo prvýkrát v živote a strašne sme sa motali. Po večeri boli takmer hodinu a pol príhovory a sľuby a potom bola voľná zábava do 00.30, kedy sme hosťom brali spod nosa poháre, aby vypadli, lebo miestnosť mali rezervovanú len do pol jednej. Nepodával sa žiaden tvrdý alkohol. Vína sa zvýšilo neúrekom, nedostatkovým artiklom bol pomarančový džús. Hostia vyzerali, že sa skvele zabávajú.

Pri hľadaní práce som si všimla ďalší zaujímavý fakt. Na nekvalifikované pozície ma nevolali na pohovor, ale na skúšku. Došla som, niečo som o sebe povedala a nechali ma pracovať. Najprv som takýto šok zažila v obchode s bižutériou. Z inštrukcií manažéra obchodu, ktorý mi vysvetľoval, aký tovar tam má a ako mám vykonávať zákaznícky servis som bola taká zmätená, že som nakoniec nerobila žiaden zákaznícky servis, zatiaľ čo on behal po obchode a zákazníkom premotivovane vysvetľoval: „Máme takéto krásne ručne robené náušnice, sú handmade a obsahujú Swarovského kryštály. Sú úžasné a ako sa ligocú!!!" Teleshopping. Ďalšiu skúšku do práce som zažila vo firme distribuujúcej do firiem chladiče vody. Rozbehli letnú kampaň zameranú na menšie firmičky s cieľom dať im chladič vody na jeden týždeň zdarma. Našou úlohou bolo prísť do firmy a spustiť: "Ahoj, sme z firmy Big Blue, máte vo firme chladič vody? Máme letnú kampaň, môžme Vám teraz nechať jeden na týždeň zdarma. Potom nám poviete, či ho chcete, alebo nie. Vážne v tom nie sú žiadne ďalšie triky!" Môj potenciálny kolega z Izraela využil naplno svojho obchodného ducha a počas skúšky našiel dve firmy, ktoré si chladič vody nechali.

Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, v mojej tretej skúške som obstála. Na stránke pre backpakerov som objavila inzerát hľadajúci posilu do džús baru. Podmienka bola ostať dlhšie (asi ako tri mesiace). Tak som zašla na skúšku. Za tri a pol hodiny som vyrobila som asi 20 smoothies drinkov a džúsov, krájala jablká, mrkvu a pomaranče a šalela som pri počúvaní kiwi verzie angličtiny mojich študujúcich kolegýň. Zistila som, ako sa povedia po anglicky cvikla a zeler a objavila som aj nové potraviny! Ovocie s názvom feijoa (čítaj fidžoja), čierny sezam a prášok menom spirulina, ktorý je podľa google pomletá riasa rastúca v Pacifiku. Nápoje do ktorých je pridaná majú farbu zelenšiu ako žabí sliz. Majster N, by tu bol vo vytržení. Majitelia do obchodíku veľmi nechodia, len keď sa pokazí odšťavovač, mixér, alebo pokladňa... Všetko, čo máme robiť je v inštrukciách v tablete, tržba sa pošle v e-maili po každej šichte a pracovný plán sa rieši cez gmail kalendár. Keby nie tých pokazených spotrebičov, svojich zamestnávateľov vlastniacich džús bar, ani nestretnem.